Keď sme plánovali kúpu psa, počítali sme s osemtýždňovým šteniatkom, ktoré budeme pomaly, krok za krokom, učiť, čo sa smie a čo nie. Najmä, že nesmie naháňať sliepky a tak podobne. Pes sa k nám dostal tak nejak sám od seba a to nie šteňa, ale už takmer dospelý pes. Ako sa hovorí, starého psa novým trikom nenaučíš. Tak sme sa báli, ako bude reagovať na etely starší najdúch, ako je naša Zora.

A najmä, ako ju budeme s nimi zoznamovať a učiť ju, aby po nich nevyštartovala pri prvej príležitosti. Dvojmesačné šteňa fyzicky vezmete a preložíte na iné miesto, keď bude treba. Ale tridsaťkilový ovčiak, na ktorom by ste mohli orať, tak to už môže byť s korekciou poriadny problém.

Zora je mimoriadne plachá. Prvý deň u nás strávila schúlená na ľadovej mramorovej dlažbe, hoci mohla ležať aj na teplejšom dreve či deke. Dlažba bola najbližšie ku dverám, za ktorými sme sa jej totiž stratili, keď sme vošli do domu, takže tam nás čakala a nehla sa odtiaľ, až kým sme nevyšli von aj my.

Je to svojím spôsobom veľká výhoda, pretože pri nás sa cíti sebaisto a postpune sa odvažuje robiť nové kroky. Takže jej môžeme nastaviť hranice a zatiaľ vyzerá, že je ochotná ich rešpektovať. Čo ma v tomto ohľade teší zo všetkého najviac, je fakt, že prepelice aj etely vytrvalo ignoruje.

Zatiaľ celý deň behá po dvore. Občas sa zatúla aj k slepačej voliére, ale díva sa skôr na susedovno psa cez plot, než na sliepky. Každé ráno, keď jej zložím košík a nasadím postroj, idem k voliére pozbierať vajíčka a Zora ide za mnou v tesnom závese, potichu ako tieň ducha.

Sliepky dobre nevidno kvôli uhlu, v ktorom je pletivo, ale nastavali sa doradu a Zora od nich úctivo zväčšila odstup. 🙃

Snažil som sa odfotiť jej prvú reakciu na etely. Bola to veľmi zaujímavá situácia, ktorú fotka nevystihne úplne presne, ale ostal som v nemom úžase. Sliepky, keď ju prvý krát zbadali, nastúpili doradu k pletivu a išli sa na nového obyvateľa dvora pozrieť. Keď Zora zaregistrovala ich nástup, normálne ukročila od nich nabok.

Tak v takomto chovaní nám ju ostáva len podporiť a neskúšať s ňou nič iné.

V týchto dňoch si stále opakujeme, že ešte všeličo môže z jej povahy vyliezť, keď sa dá dokopy, lebo sme ju fakt našli v úbohom stave. Bála sa aj vlastného chvosta. Postupne jej mušky ožívajú, tak sa možno ešte veľa zmení, ale ZATIAĽ to vyzerá sľubne.