Odroda

Začala som si všímať, že moja paradajka je rastlina nanajvýš odolná. Najprv vo voľnej pôde krásne vyklíčila. Prečkala vyhrabanie z pôdy, cestovanie, nocovanie v hliníkovej nádobe, odolávala vetru a slnku. V pomerne náročných podmienkach a pri špecifickej starostlivosti rástla veľmi pekne. Do konca sezóny prinášala prevažne zdravé, chutné plody. Nezložili ju rany, chradnúť začala až na konci sezóny.

Vtedy pre mňa nebolo dôležité, aby bola rastlina absolútne zdravá. Stačilo mi, že sa jej celkový stav i príznaky chorôb držali v patričných medziach, bez toho, aby to ovplyvnilo zdravie plodov a rodivosť. Hnojenie a postreky (s výnimkou hnojiva, zapracovaného do pôdy v jeseni pred našim príchodom) som nepoužila.

Išlo o odrodu kríčkovej paradajky Salus. Na odrody ostatných zelenín si nespomeniem, ale všetka zelenina, posadená na tomto poli, sa držala statočne a priniesla dobrú úrodu.

Výber

Výnimku tvorili jedince paradajok i paprík, ktoré mi bolo ľúto vyhodiť i napriek tomu, že už ako priesady pôsobili nie dostatočne vyvinuto, boli menšie alebo krehkejšie. Posadila som všetky priesady, ktoré som si doniesla, a pozorovala som, že zo slabých rastlín skutočne nevyrástli rastliny silné a spoľahlivé. Výber prvotriednych rastlín je jednoducho nevyhnutný.

Starostlivosť

Aby som obmedzila vyparovanie vzácnej vody, pôdu okolo paradajok a paprík som po daždi či po polievaní a po tom, čo pôda trochu uschla, plytko skyprila. Nerobila som to vždy, ale i toto malo iste svoj dobrý vplyv. Okrem zníženia vyparovania vody z pôdy mohla takto skyprená zem prijať ďalšiu zálievku lepšie. Na povrchu tejto pôdy sa totiž nevytvorila jednoliata škrupina, po ktorej by voda odtiekla sťa potôčik.

Časom sa ukázalo, že paradajka tlačí korene aj nad povrch pôdy. Navŕšila som k nej zeminu. Potom som počula, že paradajková priesada sa má do voľnej pôdy zasadiť tak, aby neboli v zemi len jej korene, ale aj časť stonky a to tak, že v zemi táto časť leží.

Toto som pri presádzaní neurobila a priesady sa zakorenili aj tak, lebo vlastných koreňov mali dosť. Teraz som však videla, že keby ich bolo bývalo aj menej alebo by boli inak poškodené, ešte stále existuje veľká šanca, ze sa paradajka uchytí. Korene by pustila i zo stonky.

Keď sa paradajke naštiepil alebo tak spolovice odlomil konár, ešte stále rodila tak, akoby sa nič nestalo. Riziko choroby, ktorá by ju napadla cez ranu, bolo väčšie, ale nič zásadné sa neudialo.

Rany spôsoboval aj jutový špagát, ktorý mal rastlinu chrániť pred odlomením konára alebo strapca plodov. Rany sa vytvárali trením najmä vtedy, keď fúkalo. Vprostred sezóny mi poradili použiť miesto špagátu kúsok silónovej pančuchy alebo aspoň hladný biely špagát z umelej hmoty. Ani tieto rany však nepriniesli rastlinám skazu.

Listy

Listy, ktoré sa zdali nadbytočné alebo mali na sebe pár menších žltkastých škvŕn som vylomila alebo odstrihla. Za nadbytočné som pokladala tie listy, ktoré boli príliš veľké, príliš nízko postavené alebo ak ich bolo toľko, že som strácala prehľad, kde je stonka a konáre. Rovnako som vylamovala alebo strihala výhonky z pazúch listov.

Vedela som, že rastlina k svojmu životu potrebuje primerane veľkú listovú plochu, preto som si odstránenie každého listu dva razy premyslela. Asi po mesiaci som zistila, že vylamujem až príliš veľa výhonkov. Robila som to preto, lebo som si myslela, že každá paradajka má rásť viacej do výšky než do šírky. Každá, i tá kríčková. Po mesiaci som vďaka tomu vytvorila kľukatiaci sa kmienok s niekoľkými silnejšími výhonkami vo vyšších poschodiach.

Iste by bolo bývalo pre rastlinu prirodzenejšie, keby som vylomila o čosi menej výhonkov a možno aj listov. Ale nechcela som, aby sa rastlina sústredila na vytváranie stále nových a nových kvetov a zelenej plochy namiesto na dozrievanie už existujúcich plodov. Nenechala som ju rásť celkom nadivoko, ale aj keď som do nej zasahovala možno až príliš, rastlinám to neuškodilo. Rodili možno lepšie, než by boli rodili bez mojich experimentálnych zásahov.

Prúdenie vzduchu

Tiež som nechcela, aby sa listy kvôli vlhkosti a riziku zahnívania dotýkali zeme, takže som zásadne odstraňovala tie najnižšie. Rovnako sa mi zdalo dobré, že sa menej olistené rastliny vplyvom vetra či za bezvetria osušia po daždi skôr, než keby na nich rástlo kopec listov. Za rovnakým účelom boli od seba nasadené v dostatočnej vzdialenosti, netlačili sa jedna na druhú. Bola to dobrá prevencia chorôb, ktoré podporuje voda na povrchu rastliny. Okrem toho, vietor na tomto mieste skutočne málokedy ustáva. Osušil rastliny oveľa skôr, než by sa boli osušili v obostavanej záhrade.

Listy, ktoré choroba predsalen napadla, som taktiež vylomila alebo odstrihla. Dobre sa dali vylomiť listy menšie, najstaršie, zo spodu rastliny a väčšina výhonkov v pazuchách listov vysoké tak do piatich centimetrov.

Lom alebo strih

List som vylamovala tak, že som ho zatlačila smerom ku stonke. Keď pletivo listu pri stonke puklo, bolo to v poriadku. Keď nie, chytila som nožnice. Výhonky som vylamovala pohybom zľava doprava. Keď to nešlo, aj tu som použila nožnice. Najviac ma totiž mrzelo, keď sa veľký list alebo výhonok nedal poriadne vylomiť a strhol so sebou aj časť stonky.

Všetky odstránené časti paradajok a nakazené papriky som hádzala na osobitnú kôpku mimo poľa, na lúku. Takýto kompost som potom už nepoužila.

S ostatnou zeleninou som veľa práce nemala. Burinu som nepustila rozrásť sa do metrovej výšky, ale tu sa vlastne ani tak nerozrastala a v takom malom merítku mi vlastne ani nevadila. Úrody bolo dostatok.